silurusteam

História Váhu

Meno rieky Váh pochádza z latinského slova vagus- túlavý, blúdiaci, pretože často menil svoje koryto o čom svedčí existencia nánosov. Pomenovanie rieky sa od 11. storčia menilo /napr. Wag, Wacha, Wagh, Vaha /. Váh je najvýznamnejšou a najdlhšou slovenskou riekou. Vzniká v tatranskej oblasti sútokom Bieleho a Čierneho Váhu. Dlžka je 403 km a svoju púť končí pri Komárne, kde sa vlieva do Dunaja. V povodí Váhu sa koncentrovalo osídlenie už v paleolite /staršia doba kamenná/ a kontinuálne pokračovalo mladšou dobou kamennou do príchodu prvých Slovanov. Považím viedla jedna z vetiev jantárovej cesty smerom k Baltickému moru. Povodie Váhu je ohraničené v horskej časti hrebeňovou a údolnou rozvodnicou, v Podunajskej nížine nížinnou rozvodnicou. Rozlohou 19 696 km2 je najväčším povodím na Slovensku a žije tu asi 2,2 milióna obyvateľov. Ročne odtečie z územia rieky 5,4 mil m3 vody a riečna siet v území zahrňuje dĺžku vodných tokov skoro 16 000 km. Súčasťou povodia Váhu je aj povodie rieky Nitra. Váh má veľa prítokov a povodie Váhu sa na celoslovenskej vodnatosti podiela 37 %. V 10. a 11. storočí sa začína používať sila vodného toku na mletie obilia v plávajúcich vodných mlynoch a rozširuje sa rybárstvo. Obyvatelia začínajú v 13. storocí využívat tok Váhu na splavovanie dreva a vznikajú na ňom prvé zariadenia na jeho plavenie. Prvé regulaèné ochranné stavby, vodné diela a zariadenia v povodí rieky Váh majú históriu už cez 500 rokov, vznikali z potreby ochrany majetku pred povodňami. Lúky na miestach zátop sa preto meliorovali kopaním umelých odvodnovacích kanálov. Váh bol v minulosti veľmi dôležitou dopravnou cestou a preto už 15. storočí je pltníctvo vysoko organizovanou činnosťou. V 16. storočie je začiatkom stavby nádrží s drevenými haťami tzv. klauzúry, ktoré slúžili na zachytávanie jarných prívalov a splavovanie dreva. Do tohoto obdobia patrí i vznik vodohodpodárskeho zariadenia - Turčekovský vodovod. O Váhu a jeho dôležitosti pre hospodárske účely svedčia záznamy zo 16. storočia. V 17. storočí sa začali vykonávať významnejšie úpravy Váhu (Trenčín, Leopoldov, dolný Váh) V 18. storočí sa začínajú organizovať ochranné a regulačné družstvá v oblasti dolného Váhu a Dudváhu. Podľa druhého rozkazu Karola VI. sa utvorila v roku 1725 súkromná spoločnosť pre splavnenie rieky Váh. Komplexnejšie zámery na ovplyvnenie toku rieky Váh sa objavujú v 17. a 18. storočí, kedy sa spracovali zámery na ochranu vtedajších sídlisk. V roku 1870 sa zriadil inžiniersky úrad pre úpravu Váhu. V roku 1874 bolo založené prvé "Družstvo proti zátopám", v Trnovci nad Váhom a neskôr vzniklo dalšie družstvo so sídlom v Šali nad Váhom. Družstvá vybudovali kompletné obojstranné ochranné hrádze Váhu a Dudváhu, viaceré čerpacie stanice a odvodnovacie úpravy kanálov a odpadov. V 20. storocí práce na úprave Váhu pokračovali a vznikali nové úrady, ktoré mali v kompetencii úpravy rieky Váh. Pracovníci týchto úradov vypracovali viaceré projekty na úpravu koryta Váhu. Najdôležitejší dokument bol vypracovaný v roku 1930, Krajinským úradom v Bratislave, "Generálny projekt na sústavnú úpravu rieky, splavnenie a využitie vodnej sily ". Tento vážsky projekt riešil štyri základné potreby: úpravu odtokových pomerov, využitie vodnej sily, vodnú dopravu na poľnohospodárske a iné úcely. Rátal už s vodnými nádržami, reguláciou koryta a budovaním ochranných hrádzí, pričom nezabúdal ani na ekonomiku realizácie projektu. V tridasiatych rokoch 20. storočia sa začala realizácia ideového návrhu generálneho projektu. V roku 1932 sa začalo budovanie veľkých priehrad a nádrží na Váhu, Vážskej kaskády. Po druhej svetovej vojne pokraèovalo využívanie Váhu dobudovaním hornovážskej kaskády a strednovážskej derivacnej kaskády. Osobitnú úlohu v rozvoji vodného hospodárstva, najmä vo vzťahu k polnohospodárstvu zohrávali vodné družstvá, ktoré zrušil až zákon o vodnom hospodárstve z roku 1955. Vývoj organizačnej štrukúry potom prechádzal až do roku 1966 častými zmenami. Významým medzníkom vo vývoji vodného hospodárstva sa stal rok 1966, keď sa vytvorili podmienky na koncentráciu vodohospodárskych činností. (Rozsiahla povoďeň v roku 1965 ). V roku 1966 vznikajú správy povodí, ako odštepné závody Riaditeľstva vodných tokov Bratislava. Od 1.1.1971 podliehajú podniky povodí Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie Bodrogu a Hornádu priamo pod vtedajšie Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva. Vznikom povodí boli dané základy organizačnej štruktúry hospodársko - výrobných činností vo vodnom hospodárstve založené na princípe hydrologických povodí. Tieto zostali zachované aj po 1.7.1997, kedy podniky povodí splynuli do jedného podniku s názvom Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica.